Foto: z otvorených zdrojov
Ako vybudovať harmonický spoločný život so staršími príbuznými
Spoločný život so staršími príbuznými si od mladšej generácie často vyžaduje neobyčajnú flexibilitu, značnú trpezlivosť a vynaliezavosť. S pribúdajúcim vekom sa mení myslenie ľudí, čo vedie k jednému z hlavných problémov staroby – strate flexibility myslenia. Starí ľudia sa riadia myšlienkami a pravidlami, ktoré sa naučili pred desiatkami rokov a odvtedy mohli stratiť svoj pôvodný význam. Okrem toho sa objavujú problémy s pamäťou a myslením vo všeobecnosti. Výsledkom sú zvyky, ktoré sa môžu zdať zvláštne alebo dokonca nevhodné, a ich potreba pozornosti a starostlivosti sa citeľne zvyšuje.
Pochopením týchto psychologických zvláštností staroby je však možné spoločne vybudovať normálny život, domnievajú sa odborníci. Kľúčovým prvkom úspešného spolužitia je zmena prístupu ku komunikácii – namiesto priameho apelu na stratenú jej pružnosť logiku treba adresovať pocitom. Vo všeobecnosti platí, že tak ako v mnohých iných situáciách, aj vo vzťahoch so staršími ľuďmi lepšie pomáha predchádzať napätiu trpezlivosť a zmysel pre humor.
Komunikačné techniky: prechod od logiky k emóciám
Jedným z hlavných znakov starších ľudí je strata flexibility myslenia. Staršia generácia sa často riadi pravidlami a názormi naučenými pred desiatkami rokov, ktoré už možno stratili svoju aktuálnosť. Priame argumenty alebo logické dôkazy o neúčinnosti týchto pravidiel môžu len uraziť alebo vyvolať napätie.
Preto ak správanie staršieho človeka nie je škodlivé, je lepšie nechať ho konať tak, ako je zvyknutý. Ak je napríklad stará mama v pokročilom veku presvedčená, že ovocná maska vyhladzuje vrásky, je to jej právo a nemalo by sa jej to upierať.
Používajte humor a trpezlivosť. V situáciách, keď sa seniori snažia rozšíriť svoje zastarané pravidlá na váš život (napríklad pokiaľ ide o to, ako často si umývate vlasy mydlom), skúste namiesto hádky metódy vizuálneho rozruchu alebo ľahkého humoru. Môžete vášnivo hovoriť o jedinečných vlastnostiach moderných výrobkov alebo poukazovať na paralely s minulosťou. Fungovať môže aj zmienka o tom, že zriedkavé umývanie šampónom v minulosti bolo spôsobené skôr ekonomickými dôvodmi než starostlivosťou o vlasy.
Technika rošády alebo prenosu vnemov
Táto technika je účinným spôsobom komunikácie, keď starší človek vytrvalo vnucuje svoj názor alebo radu, ktorá sa nezakladá na logických argumentoch, ale na jeho vlastných fyzických pocitoch alebo dlhodobých zvykoch.
Ide o to, že starší ľudia pozorovaním mladších ľudí nevedomky premietajú do nich svoje skúsenosti a svoje aktuálne fyzické obmedzenia. Ak napríklad vaša babička sama pociťuje slabosť v rukách, začne sa obávať, že vám určite spadne ťažká konzerva s mliekom, ak si nevezmete tašku navyše. Podobne človek, ktorý väčšinu svojho života nosil šatku, môže fyzicky pociťovať „chlad“ v hlave, ak vyjdete von bez klobúka.
Na predchádzanie konfliktom a odstránenie naliehania môže fungovať technika prenosu pocitov, môže pomôcť staršiemu človeku pocítiť nepohodlie, ktoré niekomu vytvára. Namiesto hádky o logike nosenia klobúka alebo tašky by ste sa mali pokúsiť preniesť jeho pocit na seba vytvorením situácie, v ktorej pociťuje podobné nepohodlie. Skvelým príkladom je veta: „pre mňa je nosenie klobúka rovnaké, ako keď chodíte bez šatky“.
Toto prirovnanie umožní človeku uvedomiť si, že jeho požiadavka pre vás vytvára nepohodlie, ktoré by sám nikdy nechcel znášať. Táto metóda môže pomôcť rýchlo a bez urážky ukončiť neustálu „tyraniu“ radami, pretože starší človek si po vzdaní sa experimentu uvedomí, že jeho pocity nie sú univerzálne.
Zmeňte prostredie namiesto zmeny osoby
Problémy v každodennom živote, ktoré starší ľudia spôsobujú, často nie sú spôsobené tým, že sú zlí alebo tvrdohlaví, ale tým, že je pre nich fyzicky ťažké správať sa inak. Zmeny súvisiace s vekom znepríjemňujú niektoré činnosti: ak má človek problém dosiahnuť na vysokú policu, pravdepodobne nechá všetky potrebné predmety, ako sú poháre alebo šálky, priamo na stole. Ak je pre človeka ťažké ísť nakŕmiť svoje domáce zvieratá, pravdepodobne im hodí kus zo stola.
Tento jav úzko súvisí s tzv. terénnym správaním, ktoré je charakteristické pre mnohých starších ľudí. Konajú v reakcii na bezprostredné signály, ktoré pôsobia na ich zmysly, napríklad pohľad na preplnený stôl alebo mňaučanie hladných mačiek. Pritom môžu zabudnúť na prioritné úlohy alebo dôležité okolnosti, napríklad na to, že podlaha bola pred pol hodinou vytretá.
Presviedčať staršieho človeka, aby zmenil toto správanie alebo zvyk, je strata času. Oveľa jednoduchšie a účinnejšie je zmeniť samotnú situáciu, teda usporiadať prostredie okolo neho. To znamená neumiestňovať základné veci na vysoké alebo nepohodlné police, ale na ľahko dostupné miesta, napríklad do zásuviek kuchynského stola.
Dôležité je tiež minimalizovať vonkajšie podnety, ktoré vyvolávajú nežiaduce správanie: zvieratá by sa mali kŕmiť pred sedením pri stole alebo by sa mali zamykať na chodbe. Táto metóda, ktorá spočíva skôr v zmene organizácie priestoru než osoby, pomáha predchádzať mnohým problémom v domácnosti.
Udržiavanie záujmu prostredníctvom komunikácie
Starí ľudia často rozprávajú tie isté príbehy, čo je pre ich okolie často únavné. Toto opakovanie je však jasným signálom ich potreby pozornosti a stimulácie mozgu.
Namiesto počúvania príbehov „jedným uchom“ alebo rozptyľovania sa vlastnými myšlienkami by sa mal prejavovať skutočný záujem. Kľúčovou technikou je klásť doplňujúce otázky týkajúce sa detailov a potom ďalšie a ďalšie, ktoré idú hlbšie do spomienok. Napríklad namiesto jednoduchého prikyvovania sa môžete opýtať na starý recept, príslovie alebo rituál, ktorý sa v príbehu spomína.
Tento prístup nielenže odhalí nové, predtým neznáme zaujímavé detaily rodinnej alebo kultúrnej histórie, ale zároveň prinúti mozog staršieho človeka aktívne pracovať na rekonštrukcii zabudnutých detailov.
Zapájanie sa do diania pomáha seniorom žiť dlhšie
Je vedecky dokázané, že odumieranie neurónov sa po štyridsiatke môže zrýchliť v dôsledku ich nečinnosti a zníženej potreby chápať nové informácie. Postupom času, ako sa zužuje okruh obvyklých činností, spomienok a myšlienok, odumierajú bunky, ktoré už nie sú potrebné, a degradácia pamäti a myslenia sa stáva nezvratnou. Na oddialenie starnutia a zachovanie kognitívnych funkcií musí mozog neustále pracovať.
Dlhodobé a pohodlné spolužitie so staršími príbuznými do veľkej miery závisí od podpory ich duševnej činnosti a neustáleho zapájania sa do rodinného života.
Vyhľadávanie realizovateľných aktivít a ich integrácia do každodenného života
Hoci je často lákavé, aby mladší členovia rodiny robili všetko sami, aby starší človek „neprekážal“, je to strategicky nesprávne. Naopak, oplatí sa nájsť aktivity, ktoré nie sú pre staršieho človeka fyzicky náročné a ktoré zachovávajú pocit náročnosti a užitočnosti. Zaneprázdnený človek nemá čas ani možnosť neustále sledovať ostatných a unavovať ich radami.
Na stimuláciu duševnej aktivity treba pravidelne klásť knihy na stôl v blízkosti obľúbeného miesta príbuzného, diskutovať s ním o tom, čo videl v televízii, alebo mu dokonca ponúknuť vyskúšanie nejakého exotického výrobku, ktorý si vyžaduje pochopenie novej skúsenosti. Tým sa zabezpečí pravidelný prísun nových informácií a udržiava sa nervová činnosť.
Čím viac sa naši príbuzní blížia k starobe, tým flexibilnejší, trpezlivejší a vynaliezavejší v komunikácii musíme byť. Potom bude život so staršími ľuďmi prinášať menej starostí a sťažností.
